Azərbaycanca  AzərbaycancaБеларуская  БеларускаяDeutsch  DeutschEnglish  EnglishFrançais  FrançaisҚазақ  ҚазақLietuvių  LietuviųРусский  Русскийภาษาไทย  ภาษาไทยTürkçe  TürkçeУкраїнська  Українська
Қолдау
www.global-kz3.nina.az
  • Үй
  • Уикипедия
  • Музыка

Гук заңы тегеурін мен одан туған пішін өзгерісі арасындағы тура анықтайтын заң Гук заңы тәжірибе негізінде көптеген серп

Гук заңы

  • Басты бет
  • Уикипедия
  • Гук заңы

Гук заңы — тегеурін мен одан туған пішін өзгерісі арасындағы тура анықтайтын заң.

Гук заңы тәжірибе негізінде көптеген серпімді денелер үшін белгілі бір шекте жүктемелеу арқылы расталады. Гук заңы тура пропорционал болып табылатын тегеуріннің ең жоғары шегі — пропорционалдық шек болып табылады. Бұл заң ұлғаю, сығу және ығыстыру кезіндегі Гук заңы болып бөлінеді. Бірінші заң бойынша нормаль кернеу τ{\displaystyle \tau }{\displaystyle \tau } салыстырмалы ұзартуға пропорциональ яғни τ=Eϵ{\displaystyle \tau =E\epsilon }{\displaystyle \tau =E\epsilon } мұндағы E{\displaystyle E}{\displaystyle E} — ұлғаю кезіндегі серпімділік модулі деп аталатын пропорционалдық коэффициенті. Екінші заң бойынша жанама кернеу τ{\displaystyle \tau }{\displaystyle \tau } ығысу бұрышына γ{\displaystyle \gamma }{\displaystyle \gamma } пропорционал және τ=Gγ{\displaystyle \tau =G\gamma }{\displaystyle \tau =G\gamma }, мұндағы G{\displaystyle G}{\displaystyle G} — ығысу кезіндегі серпінділік модулі; серпінділік модульдері E{\displaystyle E}{\displaystyle E} және G{\displaystyle G}{\displaystyle G} заттың түріне қарай тәжірибе жолымен анықталады және заттың қатаңдығы шамасын сипаттайды. Өлшем бірлігі кг/ см2 немесе км/мм2.

Иілу кезіндегі Гук заңы

σ=Eϵ{\displaystyle \sigma =E\epsilon }image, мұндағы Е - бойлық серпімділік модуль, ϵ=yρ{\displaystyle \epsilon ={\frac {y}{\rho }}}image = салыстырмалы бойлық деформациа σ=Mxξxy{\displaystyle \sigma ={\frac {M_{x}}{\xi _{x}}}y}image - тік кернеу, ξx{\displaystyle \xi _{x}}image - өстік инерция моменті, Mx{\displaystyle M_{x}}image - иілу моменті, y - бейтарап өстен кез келген нүктеге дейінгі қашықтық, ρ{\displaystyle \rho }image - бейтарап талшықты .

Бұралу кезіндегі Гук заңы

τ=Gγ{\displaystyle \tau =G\gamma }image, мұндағы G-ығысу кезіндегі серпімділік модулі, γ{\displaystyle \gamma }image - салыстырмалы ығысу, τ=Tbξpρ{\displaystyle \tau ={\frac {T_{b}}{\xi _{p}}}\rho }image - жанама кернеу, Tb{\displaystyle T_{b}}image - бұралу моменті, ξp{\displaystyle \xi _{p}}image - өрістік инерция моменті, ρ{\displaystyle \rho }image - элементтен қиманың центріне дейінгі қашықтық.

Созылу (сығылу) кезіндегі Гук заңы

σ=Eϵ{\displaystyle \sigma =E\epsilon }image мұндағы σ=NA{\displaystyle \sigma ={\frac {N}{A}}}image—тік кернеу, ϵ=Δll{\displaystyle \epsilon ={\frac {\Delta l}{l}}}image - бойлық өзгеру, l - сызықтың бастапқы ұзындығы,Δl{\displaystyle \Delta l}image - абсолют бойлық өзгеру, N - бойлық күш, A-көлденең қиманың ауданы.

Ығысу деформациясы кезіндегі Гук заңы

τ=Gγ{\displaystyle \tau =G\gamma }image мұндағы G - ығысу кезіндегі серпімділік модуль, γ{\displaystyle \gamma }image-салыстырмалы ығысу, τ=QA{\displaystyle \tau ={\frac {Q}{A}}}image - жанама кернеу, Q - жанама күш, A - ығысу қиманың ауданы.

Жазық кернеулік күй үшін Гук заңы

ϵx=1E(σx−μσy){\displaystyle \epsilon _{x}={\frac {1}{E}}(\sigma _{x}-\mu \sigma _{y})}image, ϵy=1E(σy−μσx){\displaystyle \epsilon _{y}={\frac {1}{E}}(\sigma _{y}-\mu \sigma _{x})}image, мұндағы σx{\displaystyle \sigma _{x}}image, σy{\displaystyle \sigma _{y}}image - x, y өстеріне қатысты тік кернеулер, μ{\displaystyle \mu }image - , Е - бойлық серпімділік модуль.

Гуктың жалпылама заңы

ϵx=12[σx−μ(σy+σz)]{\displaystyle \epsilon _{x}={\frac {1}{2}}[\sigma _{x}-\mu (\sigma _{y}+\sigma _{z})]}image; ϵy=[σy−μ(σx+σz)]{\displaystyle \epsilon _{y}=[\sigma _{y}-\mu (\sigma _{x}+\sigma _{z})]}image; ϵz=1E[σz−μ(σy+σx)]{\displaystyle \epsilon _{z}={\frac {1}{E}}[\sigma _{z}-\mu (\sigma _{y}+\sigma _{x})]}image, мұндағы Е - бойлық серпімділік модуль, μ{\displaystyle \mu }image - Пауссон коэффициенті.

Сызықтық жылжығыштық кезіндегі Гук заңы

ϵ=1+kEσ{\displaystyle \epsilon ={\frac {1+k}{E}}\sigma }image, мұндағы σ{\displaystyle \sigma }image - тік кернеу, H=E1+kσ{\displaystyle H={\frac {E}{1+k}}\sigma }image—серпімділік ұзақтық модулі, k - сызықтық коэффициенті.

Дереккөздер

  1. Қазақ тілі терминдерінің салалық ғылыми түсіндірме сөздігі. Су шарушылығы. – Алматы, «Мектеп» баспасы, 2002 жыл.
Бұл мақаланы Уикипедия сапа талаптарына лайықты болуы үшін уикилендіру қажет.
Бұл мақалада еш сурет жоқ.

Мақаланы жетілдіру үшін қажетті суретті енгізіп көмек беріңіз. Суретті қосқаннан кейін бұл үлгіні мақаладан аластаңыз.
Суретті мыннан табуға болады:

  • осы мақаланың тақырыбына байланысты сурет Ортақ қорда табылуы мүмкін;
  • мақаланың өзге тіл уикилеріндегі нұсқаларын қарап көріңіз;
  • өзіңіз жасаған суретті жүктеңіз (авторлық құқықпен қорғалған сурет қоспаңыз!).

Автор: www.NiNa.Az

Жарияланған күні: 21 Мамыр, 2025 / 13:47

уикипедия, wiki, кітап, кітаптар, кітапхана, мақала, оқу, жүктеу, тегін, тегін жүктеу, mp3, видео, mp4, 3gp, jpg, jpeg, gif, png, сурет, музыка, seks, ән, фильм, кітап, ойын, ойындар, порно, ұялы, андроид, iOS, apple, ұялы телефон, +18, samsung, iphone, xiomi, xiaomi, redmi, honor, oppo, nokia, sonya, mi, ДК, веб, компьютер, xxx, sex

Guk zany tegeurin men odan tugan pishin ozgerisi arasyndagy tura anyktajtyn zan Guk zany tәzhiribe negizinde koptegen serpimdi deneler үshin belgili bir shekte zhүktemeleu arkyly rastalady Guk zany tura proporcional bolyp tabylatyn tegeurinnin en zhogary shegi proporcionaldyk shek bolyp tabylady Bul zan ulgayu sygu zhәne ygystyru kezindegi Guk zany bolyp bolinedi Birinshi zan bojynsha normal kerneu t displaystyle tau salystyrmaly uzartuga proporcional yagni t Eϵ displaystyle tau E epsilon mundagy E displaystyle E ulgayu kezindegi serpimdilik moduli dep atalatyn proporcionaldyk koefficienti Ekinshi zan bojynsha zhanama kerneu t displaystyle tau ygysu buryshyna g displaystyle gamma proporcional zhәne t Gg displaystyle tau G gamma mundagy G displaystyle G ygysu kezindegi serpindilik moduli serpindilik modulderi E displaystyle E zhәne G displaystyle G zattyn tүrine karaj tәzhiribe zholymen anyktalady zhәne zattyn katandygy shamasyn sipattajdy Өlshem birligi kg sm2 nemese km mm2 Iilu kezindegi Guk zanys Eϵ displaystyle sigma E epsilon mundagy E bojlyk serpimdilik modul ϵ yr displaystyle epsilon frac y rho salystyrmaly bojlyk deformacia s Mx3xy displaystyle sigma frac M x xi x y tik kerneu 3x displaystyle xi x ostik inerciya momenti Mx displaystyle M x iilu momenti y bejtarap osten kez kelgen nүktege dejingi kashyktyk r displaystyle rho bejtarap talshykty Buralu kezindegi Guk zanyt Gg displaystyle tau G gamma mundagy G ygysu kezindegi serpimdilik moduli g displaystyle gamma salystyrmaly ygysu t Tb3pr displaystyle tau frac T b xi p rho zhanama kerneu Tb displaystyle T b buralu momenti 3p displaystyle xi p oristik inerciya momenti r displaystyle rho elementten kimanyn centrine dejingi kashyktyk Sozylu sygylu kezindegi Guk zanys Eϵ displaystyle sigma E epsilon mundagy s NA displaystyle sigma frac N A tik kerneu ϵ Dll displaystyle epsilon frac Delta l l bojlyk ozgeru l syzyktyn bastapky uzyndygy Dl displaystyle Delta l absolyut bojlyk ozgeru N bojlyk kүsh A koldenen kimanyn audany Ygysu deformaciyasy kezindegi Guk zanyt Gg displaystyle tau G gamma mundagy G ygysu kezindegi serpimdilik modul g displaystyle gamma salystyrmaly ygysu t QA displaystyle tau frac Q A zhanama kerneu Q zhanama kүsh A ygysu kimanyn audany Zhazyk kerneulik kүj үshin Guk zanyϵx 1E sx msy displaystyle epsilon x frac 1 E sigma x mu sigma y ϵy 1E sy msx displaystyle epsilon y frac 1 E sigma y mu sigma x mundagy sx displaystyle sigma x sy displaystyle sigma y x y osterine katysty tik kerneuler m displaystyle mu E bojlyk serpimdilik modul Guktyn zhalpylama zanyϵx 12 sx m sy sz displaystyle epsilon x frac 1 2 sigma x mu sigma y sigma z ϵy sy m sx sz displaystyle epsilon y sigma y mu sigma x sigma z ϵz 1E sz m sy sx displaystyle epsilon z frac 1 E sigma z mu sigma y sigma x mundagy E bojlyk serpimdilik modul m displaystyle mu Pausson koefficienti Syzyktyk zhylzhygyshtyk kezindegi Guk zanyϵ 1 kEs displaystyle epsilon frac 1 k E sigma mundagy s displaystyle sigma tik kerneu H E1 ks displaystyle H frac E 1 k sigma serpimdilik uzaktyk moduli k syzyktyk koefficienti DerekkozderҚazak tili terminderinin salalyk gylymi tүsindirme sozdigi Su sharushylygy Almaty Mektep baspasy 2002 zhyl Bul makalany Uikipediya sapa talaptaryna lajykty boluy үshin uikilendiru kazhet Bul makalada esh suret zhok Makalany zhetildiru үshin kazhetti suretti engizip komek beriniz Suretti koskannan kejin bul үlgini makaladan alastanyz Suretti mynnan tabuga bolady osy makalanyn takyrybyna bajlanysty suret Ortak korda tabyluy mүmkin makalanyn ozge til uikilerindegi nuskalaryn karap koriniz oziniz zhasagan suretti zhүkteniz avtorlyk kukykpen korgalgan suret kospanyz

Соңғы мақалалар
  • Мамыр 21, 2025

    Ақыл-ой дамуы

  • Мамыр 21, 2025

    Ақмола округі

  • Мамыр 21, 2025

    Ақпанның 13

  • Мамыр 21, 2025

    Ақ ергежейлі

  • Мамыр 21, 2025

    Ағартушы

www.NiNa.Az - Студия

  • Уикипедия
  • Музыка
Хабарласыңыз
Тілдер
Бізбен хабарласыңы
DMCA Sitemap
© 2019 nina.az - Барлық құқықтар қорғалған.
Авторлық құқық: Dadash Mammadov
Әлемнің түкпір-түкпірінен деректер мен файлдарды ортақ пайдалануды қамтамасыз ететін тегін веб-сайт.
Жоғарғы